DUC IN ALTUM!

VEĽKÁ MEDVEDICA (URSA MAIOR - UMa) Veľký Voz

VEĽKÁ MEDVEDICA (URSA MAIOR - UMa) Veľký Voz

      Naše cestovanie súhvezdiami začíname asi najznámejším súhvezdím severnej oblohy - Veľkou Medvedicou. Napriek tomuto názvu, ktorý pochádza z dávnej mytológie, u nás je súhvezdie známe hlavne pod názvom Veľký voz. Najjasnešie hviezdy vytvárajú obrazec - kolesá (hviezdy alfa, beta, gama a delta) a oje (tvorené hviezdami epsilon, dzeta,eta). 

Zaujímavosťou súhvezdia je jeho využitie pri vyhľadávaní Polárky a severu. Keď spojíme zadné kolesá voza (hviezdy alfa a beta) a predĺžime myslenú priamku smerom nahor, tak zhruba v päťnásobnej vzdialenosti nájdeme hviezdu Polárku, ktorá je zhodou okolností blízko severného svetového pólu (pól je vzdialený necelý oblúkový stupeň, presnejšie 58´). 

Ďalšiu zaujímavosť spomeniem v súvislosti s dvojhviezdou Mizar - Alcor (Mizar sa nachádza v mieste, kde sa lomí oje). Indiánky bojovníci museli mať dobrý zrak, preto pri výbere ich skúšali, či vidia a slabšiu hviezdu, Alcor (magnitúda 4,02m). Pokiaľ ju nevedeli popísať, mali smolu... :)

V dosahu menšieho teleskopu máme vo Veľkej Medvedici niekoľko zaujímavých objektov, spomeniem aspoň niektoré:

M 81 Špirálová galaxia s priečkou - už v malom svetelnom ďalekohľade, mimo mestského osvetlenia sa nám ukáže vo svojej kráse. Galaxia je od nás vzdialená 10,6 milióna svetelných rokov. Vo väčšom ďalekohľade si už vieme na obraze tejto galaxie predstaviť, ako by asi vyzerala naša Galaxia z pohľadu mimo nej. Objekt má svetelnosť 8,9m.

M 82 Nepravidelná galaxia - vzdialená od M 81 len 0,5o. V menšom ďalekohľade sa javí iba ako hmistý pásik, vo väčších môžeme vytušiť už nejaké detaily. Jej svetelnosť je asi 9,4m.

M 97 Planetárna hmlovina "Sova" - jasnosť planetárnej hmloviny je 12m, preto má význam ju hľadať len v teleskopoch nad 114 mm. Svoj názov dostala podľa charakteristického tvaru, pripomínajúceho hlavu sovy. Detaily však uvidíme až väčším teleskopom.

M 101 Špirálová galaxia - nájdeme ju na vrchole mysleného rovnostranného trojuholníka, ktorý vytvára s koncovými hviezdami oja - dzeta, eta. Na pozorovanie nepotrebujeme silné zväčšenie, skôr svetelný teleskop a tmavú oblohu, bez svetelného znečistenia. Jasnosť má 8,2m a patrí medzi najbližšie špirálové galaxie - je vzdialená "len" 16 miliónov svetelných rokov.

M 108 Špirálová galaxia - jasnosť je síce len 11m, ale môžeme ju nájsť svetelnejším ďalekohľadom nad planetárnou hmlovinou Sova.

M 109 Špirálová galaxia s priečkou - je súčasťou malej kopy galaxií. Nájdeme ju ako objekt 10,8m jasný, s pomerne nevýrazným jadrom.


 


 

Vyhľadávanie

astronomy© 2009 Všetky práva vyhradené.